Najstaršie spomienky na túto obec sú úzko spojené s dejinami Šiah, ktoré kedysi patrili hradu Hont.
1. V knihe "Series parochiarum et parochurum", ktorú vydal Ľudovít Némethy v Ostrihome r. 1894, sa píše, že obec H. Trsťany "in fundationalibus Praepositurae saghiensis a. 1265, inter boma hujus memoratur" /spomína sa v zakladajúcej listine šahanskej prepozitúry r. 1265 ako jej majetok/.
Dr. R. Marsina, DrSc. k veci hovorí: "Rok 1265 sa do Némethyho práce dostal omylom namiesto správneho 1245. Ešte aj milenárskej monografii Hontianskej stolice sa spomína ako rok vydania privilégia rok 1265, čo zas zapríčinil G. Fejér, ktorý listinu publikoval pod týmto dátumom."
2. V knihe "Súpis pamiatok na Slovensku", ktorý vydal Obzor r. 1969, v zv. III. na str. 275-6 sa píše, že obec Hont. Trsťany sa po prvý raz spomína r. 1245 ako majetok opátstva v Šahách.
Dr. Marsina, DrSc. hovorí: "Rok 1245 v Súpise pamiatok je zrejme uvedený na základe dodatku k textu listiny Bela IV. z r. 1245 v jej komfirmácii z r. 1270, v tzv. zakladacej listine šahanského prepošstva z 9. sept 1245, v jej dodnes zachovanom origináli, sa Hont. Trsťany výslovne nespomínajú. No v potvrdení tohto privilégia Štefanom V. r. 1270, tiež dodnes zachovanom origináli, je na konci textu potvrzovaného privilégia Belu IV. v sunutá aj veta: "Item contulit teram Nados, usui quatuor aratrorum sufficientem, metis continuis circumdatam" /taktiež patrí mu aj územie Nádas, v dostatočnom užívaní 4 popluží, ohraničené neprerušenou hranicou/, z čoho vyplýva, že darovanie "Nados" urobil - potvrdil už Belo IV. Niet dôvodov predpokladať, že ide o falošnú vsuvku, skôr možno predpokladať, že tým chceli znenie listiny urobiť úplnejším."
3.V knihe "Vlastivedný slovník obcí na Slovensku" na str. 153 pri názve obce Tek. Tsrťany v I. odst. bod 1 sa uvádza rok 1264... ak isto na str. 154 v odst. III. obec sa spomína v r. 1264. Patrila Prepošstvu v Šahách... Tento rok Dr. Marsina, DrSc. pokladá za nepozornosť pri prepisovaní a správne má byť uvedený rok 1244, "lebo najstarší písomný doklad o Hontianských Trsťanoch poznáme z listiny belu IV. z 22. apríla 1244 /CDS1 II, S. 100, č. 150/, kde pri metácii "Koarzegu" sa sa spomína ako kráľovský človek "Buluzlo de Nadasd". Listina je síce nie celkom hodnoverná, no práve tento jej údaj možno azda pokladať za akceptovateľný k roku, do ktorého sa hlási. Ak boli H. Trsťany zahrnuté v jeho zozname, to znamená, že jestvovali už pred tatársky vpádom."
4. V knihe "Vlastivedný slovník obcí na Slovensku" v III. zv. na str. 116 pri mene Šahy v III. ods. odseku 2 sa píše" R. 1238 tu Martin z rodu Hunt - Ponanovcov založil kláštor Premonštrátov, ktorý ból od 13. stor. do polovice 16 storočia hodnoverním miestom... Kláštoru patrilo feudálne panstvo ktoré tvorili obce Domadice, Hokovce, Ipeľské Uľany, Jabloňovce, Kleńany, Pečenice, Hont. Trsťany, Tešmak.
K uvedenému roku sa Dr. Marsina, DrSc. vyjadruje takto: "Ťažko zistiť, okiaľ vzal spracovávateľstarších dejín Hontu vo VSO rok 1238 ako rok založenia kláštora. V Monasteriologii od D. Fuxhoffera a D. Czinára to nie je, ani v milenárskej monografii. Tam sa hovorí o roku 1075, že pôvodne to bol benediktínsky kláštor atp., čo vôbec neobstojí. to pravda neznamená, že tento rok treba úplne vylučovať. Istým je, kláštor v Šahách bol založený Martinom Bánom pred tatársky vpádomči to bol rok 1238 alebo 1237, alebo ešte o niečo skôr, to sa nám pravdepodobne nepodarí zistiť." - V nedávno vypracovanej úradnej expertíze pre MsNV Šahy, Dr. Marsina, DrSc. pokladá za najstaršiu hodnovernú písomnú zmienku o Šahách rkok 1237. Je to listina Bela IV. zo 4. decembra 1237 vydaná v Šahách. Keďže predtým 10., 19. a 20. novembra 1237 sú listiny Bela IV. datované vo Zvolene, možno oprávnene predpokladať, že po ceste zo Zvolena sa zastavil v Šahách. Či už vtedy kláštor existoval, to vylučovať nemožno, no zatiaľ nepoznáme o ňom priame dôkazy. Pokiaľ ide o Hontianske Trsťany, tak bez obáv možno predpokladať, že tie už v tedy nepochybme boli osídlením územím a časť ich vtedy iste patrila Martinovy Bánovy, ak pravda už táto ich časť nebola vtedy určená na zaoúpatrenie nového kláštora.
V 14. storočí mala obec viacero majteľov, asi od 15. storočia skoro celá obec patrila šahanskému premonštratskému opátstvu. Do r. 1685 skoro 100 rokov ju okupovali Turci, potom patrila jezuitskému rádu. od roku 1776 patrila Banskobystrickej kapitule. O jednotlivých obdobiach sa toho viacej dozvieme na nasledujúcich stranách.
Bakács István v knihe "Hont Vármegye Mohács elott" o Hontianských Trsťanoch píše, že r. 1267 pozemky dostali hradní nevoľníci: István, Bogyoszló, Bertlan, Domonkos a Marcel. Orig. v MO1 D1 39427 spomína mená: Bugislaus, WZ, Bartholomeus, Dominicus a Mercellus.
"Listinu z r. 1245/1270 Bakács István akoby nebral na vedomie, ale hovorí, že s majekami šahanského konenu sa sreávame v rsanoch až od roku 1405. To však nie je pravda. Šahanský konvent mal už pred r. 1405 v Trsťanoch 4 poplužia, t.j. asi polovicu majetku Nadsad."
Pozemky H. Trstian mimo tých ktoré patrili šahanskému konventu, boli r. 1318 majetkom Mothovho syna Lukáša. Lukáš r. 1339 kúpil časť Malinovca. V roku 1341 má Lukáš súdne pojednávanie s rodinou Borfoi oohľadom pozemkou Litaš. V r. 1343 vMalinovci získava ďalšie pozemky a s rodinou Litassy má súdne pojednávanie ohľadom hranice pozemkov Litaš a Malinovec, následkom čoho v roku 1343 domáha sa vymerania hranice pozemkov Nadas. V roku 1344 s rodinou Deméndy uzavrie dohodu ohľadom hranice pozemkou obce Demadice a Egreš. V r. 1345 pri prešetrovaní Čeriho majetkoprávnych vzťahov spomínajú aj Lukáša, ktorý v roku 1347 získava celí Malinovec. V roku 1364 Lukášovho syna Mótha /Móča/ chcú vymenovať za majteľa Nadasu, ale rodina Borfoi je proti tomu. pri súdnom pojednávaní regent Kont Miklóš pridelil Nadas rodine Borfoi. V roku 1367 spomínajú Ladislava syna Lukášovho a Benedika, syna Mothovho /Móčovho/ . Bubek Imre, hlavný prokurátor Uhorska, r. 1388potvrdí v postavení majiteľa Malinovca Juraja, syna Mothovho. Teda v 14. storočí obec Nadas je majetkom nielen šahanského konventu ale aj rodiny Mothovho syna Lukáša a ďalších.
Dôležitou listinou pre pochopenie majetkovej situácie v Hont. Trsťanoch je listina Hronskobeňanského konventu z 24. júna 1496, v ktorej sú inzerované listiny ostrihomského arcibiskupa Tomáša z 3. augusta 1318 a Ostrihomskej kapituly z 8. júla 1343, v ktorej je inerované znenie štatučného mandátu kráľa Ľudovíta I. z 27. júna 1343. Z listiny arcibiskupa Tomáša /bola publikovaná v Mon. eccl. Strig. II., 750, č.857/ vyplýva že už vtedy /iste dávnejšie/ stále v Hontianských Trsťanoch kaplnka sv. Štefana, prvého mučeníka, ktorá vtedy dostala isté obmedzené farské práva /právo pochovávanie na miestnom cintoríne/.
Ešte dôležitejšou je listina Ostrihomskej kapituly, v ktorej je podrobná metácia majetku v Hont. Trsťanoch, lebo z nej jednoznačne vyplýva, že vtedy boli Hont. Trsťanoch dva vlastnícke celky: Lukáša, syna Mothovho /alebo Mochovho/ a šahanského konventu. teda nie je správna informácia I Bakácsa, že Šahanský konvent ako pozemkový vlastník spomína v Hont. Trsťanoch až v r. 1405.
Voľný preklad týchto dvoch, pre našu obec tak dôležitých listín, je takýto:
"My konvent kláštora sv. Benadika nad Hronom /de luxtagran/ dávame do pozornosti, že vznešený učiteľ Gregor z Chorvatíc, ctihodný brat pána brata Jána, predstaveného kostola Blahoslavenej Panny Márie zo Šiah, v zastúpení tohože svojho pána, keď prišiel k nám a ukázal a odovzdal nám určité dve listiny , jednu totiž ctihodného otca v Kristu, kedysi pána Tomáša, z Božej milosti arcibiskupa ostrihomského a tohože miesta aj trvalého župana /comes perpetuus/ s jeho biskupskou pečaťou, privilegovane na pergamene privesenou, druhú - ctihodnej kapituly toho istého ostrihomského kostola, taktiež na pergamene urobenú a na zadnej strane znakom tej istej kapituly opatrenú spolu doniesol..., pretože ten istý pán Ján predstavený tieto listiny bude nutne potrebovať na obhajobu svojich práv. Požiadal nás teda týmto spomenutým, menom tohože svojho pána, s patričnou naliehavosťou, aby sme my spomenuté dve listiny od slova do slova, bez akéhokoľvek skrátenia a bez pridania prepísali tieto v prepise zhodné s našimi listinami, aby sme lśkavo dali tomuže pánovi Jánovi, predstavenému. Z nich prvá uvedená od niekdajšieho pána Tomáša má tento obsah..."
Aby sa text listiny nemusel uvádzať dvakrát, uvedený je v nasledujúcej stati pod záhlavím: Posvätné miesta v Hontianskych Trsťanoch.
Text druhej listiny je uvedený v stati : Najstaršie hraničné znaky chotáru Hont. Trsťany.
Ukončenie listiny konventu z Hron. Benediku je takéto: "Preto my, ... vyhovujúc oprávneným žiadostiam vyššie menovaného učiteľa Gregora z Chorvatíc, ktoré nám predložil v prospech spomenutého pána Jána, predstaveného, priaznivo nakloneného, tie isté dve listiny, nepoškodené, ani v nijakej svojej časti nezmenené, alebo podozrivé, zbavené každého podozrenia z dajakej chyby, od slova do slova, bez skrátenia, alebo zväčšenia, prepísano a prevzaté, vraciame týmto naším prípisom a prítomnými našimi spismi overené /privilegované/, zhodné s našimi prepísanými /overenými/ spismi - tomuže pánovi Jánovi, predstavenému, na zabezpečenie jeho práv, sme sa podvolili vyhovieť.
Dané na sviatok narodenia svätého Jána Krstiteľa, roku Pána 1496." /24. júna 1496/
Originál je uložený v Maďarskom krajinnom archíve /Magyar Országos Levéltar/ v Budapešti pod siganturou DL /Diplomatikai Levéltár/ 1926, fotokópie sú vo fotozbierke Ústavu historických vied /ÚHV/ SAV v Bratislave. /Listina bola pôvodne v archíve Šahanského premonšrátskeho prepošstva, potom v archíve banskobystrických jezuitov/, o čom svedčí stará signatúra" Collegii Neozoliensis F.6, N.3/ a ako konfiškát sa dostala do Komorského archívu/.
Medzi tieto najstaršie posvätné miesta patrí kaplnka a cintorín. Hovorí o nich spomenutá listina ostrihomského arcibiskupa Tomáša z 3. augusta 1318. Listina je uvedená v MES II, č. 857 - z iného zachovania.
"My, Tomáš, z Božej milosti arcibiskup ostrihomská, tohože miesta aj trvalý župan /comes perpetuus/, oznamujeme tým, ktorým to podľa obsahu /listiny/ patrí, že my na naliehavé žiadosti vznešných mužov učiteľov: Martina, Feliciana, Bédu a Endra /Ondreja/ povoľujeme, aby Lukáš, syn Mothov, zemepán zo župy Hontianskej, na svojom majetku, zvanom Nadasd, mal kaplnku ku cti sv. Štefana prvomučeníka a udeľujeme mu právo tam aj pochovávať, pre veľkú vzdialenosť od materského kostola, ale tak, že kňaz tejto kaplnky bude preukazovať úctu materskému kostolu raz ročne a jeho cintorín treba posvätiť skrze nás, alebo skrze biskupa, ktorému povolenie, lebo inakšie sa tam nemôže pochovávať. Na svedectvo tohoto povoľujeme mu vydať prítomné listiny, opatrené našou pečaťou."
Dané v Topolčanoch na sviatok nájdenia tela sv. Štefana prvomučeníka, r. Pána 1318 /3. august 1318/
Tá istá listina - z iného prepisu - uvedená v knihe "Series parochiarum et parochorum" je zachovaná takto:
"Tomáš arcibiskup ostrihomský r. 1218 dovolil, aby zemepán Lukáš, syn Mothov, na svojom majetku, zvanom Nadosd, mal kaplnku ku cti sv. Štefana prvomučeníka. Pre veľkú vzdialenosť od materského kostola je tu povolené aj pochovávať, ale tak, že kňaz tejto kaplnky má preukazovať úctu materského kostolu."
Vo vyššie uvedenom citáte je omyl vzhľadom k roku 1218. Dokážeme to takto:
Ostrihomské arcibiskupstvo malo v rokoch 999 - 1913 štyroch arcibiskupov, ktorí mali meno Tomáš:
Hont. Trsťany boli vlastníctvom Mothovho syna Lukáša až r. 1318. Povolenie postaviť kaplnku mohol dať jedine arcibiskup Tomáš II.
Zaujíma nás, kde stála spomenutá kaplnka.
Kde bola postavená spomenutá kaplnka ku cti sv. Štefana prvomučeníka, presne nevieme. Dá s však predpokladať že to bolo na mieste terajšieho kostola.
V listine arcibiskupa Tomáša Lukášovi sa spomína aj právo pochovávať. Bolo a dodnes je vo zvyku, že cintoríny sa tak rýchlo nezriaďujú na nových a nových miestach. Cintorín bol na jednom mieste neraz aj niekoľko sto rokov. Vieme, že prv, než sa postavil terajší kostol ku cti sv. Bartolomeja, na tomto mieste cintorín bol. Kostol bol postavený r. 1759. Pôvodný cintorín bol zrušený r. 1778 a nový cintorín, zriadený na inom mieste, asi 200 - 300 m západne od terajšieho kostola, bol pežehnaný 2. januára 1779.
I. Bakács v knihe "Hont Vármegye Mohács elott", ako najstaršie hraničné znaky chotáru Hont. Trsťany uvádza tieto názvy:
Vallis Kuachy, Berch, Huruzthkuta, Karbach /r.1342/, Lewtas, waliis Kowachy, Horozthkwta, via Bath, Borfew, meta Harbaz, Kewhathar, vallis Gwrgpathaka, vallis Gyapusvelg, vallis Aproweleg, vallis Cralo /1343/, vallis Kuhachy, Horosztkuta, Bergh, Harbaz /1353/, Harasthkuta, Dethmarpataka, via Egeg - Bath, Borfeu /1353, terra arabilis Parlag, via Bwttyan wtha al Bathwtha, caput vallis Kowachove wlgye, Maroth, Mesgye, Berch, Kewhathar, vallis Gyapwsvallis Opko, Nyaraswewigh /1496/.
Podľa týchto hraničných znakov by sme ťažko určili niekdajšie hranice chotáru.
Podrobnejšie hraničné znaky chotára Hont. Trsťany nájdeme v listine ostrihomskej kapituly z 8. júna 1343, v ktorej ostrihomská kapitula odpovedá kráľovi Ľudovítovi na jeho žiadosť, aby určila hranice Lukášovho majetku v Hont. Trsťanoch /resp. v Dalmade, Egreši/. Lukáš totiž r. 1343 domáhal sa u kráľa, aby mu vymerali pozemky v Nádaši.
Voľný preklad tejto druhej, na strane XX spomenutej listiny ostrihomskej kapituly je takýto:
"Ich vznešenému pánovi Ľudovítovvi, z Božej milosti slávnemu uhorskému kráľovi, kapitula ostrihomského kostola súhlasí s oddanými prosbami. Listinu Vašej jasnosti sme dostali, s patričnou úctou pre zemepána Lukáša, syna Mothovho, nám poslanú, ohľadom znovuprejdenia a vyznačenia nižšie spomenutých hraníc, majúci tento obsah:
Ľudovít, z Božej milosti uhorský kráľ, svojej vernej kapitule kostola ostrihomského, posielam a milosť. Lukáš, sny Mothov, nám píše, že niektoré jeho pozemky, zvané Nadus, Dalmad a Egreš, v župe Hontianskej sa nachádzajúce, ktoré teraz vlastní, by bolo potrebne znovu prejsť a obnoviť hraničné znaky, aby sa oddelili od cudzích majetkov. O tejto veci Vašej vernosti pevne prikazujeme, aby ste poslali Vášho vieryhodného človeka pre svedectvo. V jeho prítomnosti Ondrej, syn Herborda z Demadíc, alebo Vavrinec, syn Vavrinca z Brhloviec, v neprítomnosti iných, náš človek na tvár spomenutých pozemkov, v prítomnosti úradne zvolaných susedov a všetkých spolu hraničiacich, prejdú staré a dávne svoje hranice /pozemkov/ a kde by to bolo nutné, nech vztýčia nové hraničné znaky a od susedných nech nech ich oddelia postavením nových kovových /znakov/ a zanechajú ich spomenutému Lukášovi, synovi Mothovmu,podľ práva, že budú natrvalo oddelovať jemu patriace majetky, ak by proti tomu neboli námietky.
Protirečiacich však proti nemu, ak by sa takí našli, nech pošle k nám v patričnej dobe a po tomto dni a mieste tohoto citovania, mená citovaných a vyznačený čas, označený so smerom hraničných znakov, nám svedomito odpíšte.
Dané vo Vyssagrade v najbližší piatok po sviatku bl. Jána Krstiteľa r. Pána 1343 /27. júna 1343/.
My teda, túžiac poslúchnuť príkazu Vašej jasnosti, aby sme s andrejom, synom Herbora z Demadíc, Vaším človekom, prešli prv spomenuté hranice a hraničné znaky, ktoré odlišujú majetok Lukášov od ostatných vyššie spomenutých ,ajetkov, doviedli sme Šimona, presbytera nášho chóru, aby dosvedčil a určoval, ktorí ke´d sa k nám potom vrátil, nám shodne hlásili, že v dňoch, najbližších po oktáve Jána Krstiteľa - /1. júl/ - vyšli na tvár spomenutých pozemkov, zvaných Nadus, Dalmad a egreš, k čomu boli úradne pozvaní všetci susedia a spoluhraničiaci a v ich prítomnosti prešli starými a dávnymi hraničnými znakmi pozemkov a kde to bolo nutné, triadili nové, povedĺa starých, čomu, zdá sa nikto neprotirečil a títo susedia a spoluhraničiaci odsúhlasili hranice Lukášových pozemkov.
Najprv od majetku kostola šahanského menom Dalmad /hranica ide/ vyššie údolím Kowachy /Kováčové/ zo strany južnej, kde sú dva pozemné hraničné znaky/=dva kompce zeme/, ktoré oddeľujú samotný majetok Nadus od majetkov Dalmad a Litaš. Od nich idúc priamo na západ, okolo tohože hraničného znaku Litašu a prejdúc jednu dolinu, ktorá sa menuje aj dolina Kowachy priamo k vŕšku a z tohože vŕšku /hranica/ zostupuje do údolia, v ktorom údolí je majetok Litašu a v tomto údolí /hranica/ ide k prameňu Horothkuta a tento prameň je hraničný znak. Odtiaľ sa však ide trošku na sever, k jednej lúke a cez túto lúku prejde sa k hruškovým stromom a tu je pozemný hraničný znak /kopec/, okolo veľkej cesty, ktorou sa ide do Bátoviec. Idúc po tejto ceste cez jeden les, príde k hraničnému znaku Harbaz, k stromu hruška a pod stromom je pozemný hraniční znak /kopec/ a tu sa /hranica/ oddeľuje od Litašu. Po tej istej ceste ešte ide až k hraničným znakom majetku Bory, kde sú dva hraničné znaky pozemné /dva kopce zeme/, ktoré ich oddeľujú od hraníc Harbaz. potom však po tej istej ceste ide sa k hraničnému znaku Žemberoviec , ktorý sa volá Kewhatut, odkiaľ však vzdialiac sa k východu /hranica/ smeruje k doline, ktorá sa volá Gurgpathaka, potom prejdúc cez dolinu /hranica/ prejde k akejsi doline Guapuslelg zvanej, dosť hlboké /to/ údolie. Od neho na východ príde sa k hraničním znakom Súdoviec, okolo ornej pôdy sú pozemné hraničné znaky /kopce zeme/.
Potom odtiaľ znovu idúc k južným častia k doliine zvanej Aprowelg. Tu sa /hranica/ pripojí k majetku Michala, syna ... Tretina z tích istých Trstian, potom ide rovno na juh, okolo viacerých hraničných znakov k doline, zvanej Cralo /Kráľovstvo/ k istému prameňu a tento prameň je hraničným znakom a tam blízko prameňa je aj dvojica pozemných hraničných znakov idúc priamo do doliny, v ktorej je Nadus, istej lúke a prejdúc túto lúku okolo samej lúky pod stromom hrušky sú dve pozemné hranice a tam sa príde k veľkej ceste, ktorá vedie do Bátoviec a tam sa oddelí od hranice Michala. Tak isto idúc trochu po tej istej ceste na sever, okolo zeme kostola šahanského, ktorá sa tiež vola Nadus a tam po jednej ceste, ktorá vedie z Dalmadu, zostupujúc cestou k istej lúke a na lúke je hraničný znak kamenný. Odtiaľ idúc na východ priamo cez údolie, taktiež ku prameňu, ktorý je hraničným znakom. Potom k ostružinovému kru, čiže ku kroviu a k ceste, ktorá ide z Bátoviec, zostupuje cestou k zemiam, ktoré patria kostolom v ˇahách a v Piliši, kde je strom vŕby a pod ním jr hraničný znak pozemný, ktorý oddeľuje zeme opátstva Pilišského a prepošstva Šahanského. Odíduc však odtiaľ, vráti sa k prvému hraničnému znaku a tak sa skončia hraničné znaky /majetku/ Nadus.
Podobne postupujú hraničné znaky aj Dalmadsých zemí: najprv na vrchu doliny Hydelweg, odtiaľ syššie, kde sa oddeľujú hraničné znaky samé navzájom od zeme šahanského kostola a majetku Malinoviec. Potom hranica vedie rovno na západ, okolo zemí kostola Piliš s mnohými hraničnými znakmi a príde k zemi kostola, zvanej Dalmad, ktorá patrí šahám, a sú tam pozemné znaky. Potom však idúc rovno cez údolie k západu k staveniam, alebo majetku, zvanému Dalmad poľa a Dalmad kostola zo Šiah, vstrede ktorých je potôčik, ktorý sa menuje Ptahak - tento potôčik je hraničný znak. A potom zostupiac na lúku, rozdeľuje túto lúku. Potom hranica vedie na vrchu k strane južnej a na samom vrchu sú tri znaky pozemné, ktoré odlišujú a vymedzujú od sebe hranice pozemku Dalmad a smeruje k svojmu prvému hraničnému znaku.
Taktiež hraničné znaky Egrešu idú takto: Prvý hraničný znak sa začína okolo vody Bor, kde je zem opáta z Pilišu z jednej strany a Malinovec. A sama voda je ako hraničný znak až po vodu Egreš a tam sa potok Egreš spája s potôčikom Bor. Tam hranica vychádza k východu k akémusi vŕšku a na vrchu je pozemný hraničný znak a odtiaľ idúc rovno, je určená /hranica/ mnohými hraničnými znakmi až k hraničnému znaku Stharchan a k veľkej ceste, ktorá vedie z Demadíc do Hokoviec. Potom /hranica/ cestou pokračuje až po obec Malinovec na západ, ktorý hraničný znak sa menuje Bodizlohathara a tak sa končia hraničné znaky vyššie spomenutých majetkov.
Dané na 15-ty deň po sviatku sv. Jána Krstiteľa, roku pána 1343. /8. júla 1343/
Prvý kostol v Hontianských Trsťanoch
Bakács István v knihe Hont Vármegye Mohács elott na str. 36 píše, že v Hontianskej župe pred rokom 1526 /čiže pred bitkou pri Moháči/ bolo obývaných 203 osád a z nich len 83 malo svoj kostol. Medzi týmito osadami s kostolom je spomínaný aj Nadas, čiže terajšie Hontianske trsťany.
Podľa údajov Ostrihomského arcibiskupstva na pr., v Scematizme duchovenstva z r. 1915, str. 47, sa uvádza, že farnosť Hontianske Trsťany bola zriadená r. 1430.
V kanonickej vizitácii, ktorú vykonal 12. júna 1692 vdp. František Černický, opát Ducha sv. z Hrabková, spomína sa kostol v Hont. Trsťanoch, zasvätený ku cti sv. Bartolomeja, ktorého posviacká sa slávi v nedeľu po sviatku sv. Bartolomeja.
V Kononickej vizitácii zo 14. júla 1711 o kostole v Hont. Trsťanoch sa hovorí, že bol postavený z kameňov asi pred 300 rokmi. Podľa tohto svedectva prvý kostol v Hont. Trsťanoch, bol postavený asi r. 1430, t.j. v dobe, kedy bola zriadená farnosť Hont. Trsťany.
Do dnes existuje vzácny rukopis v latinčine pod názvom "Liber Ecclesiae Nadasiensis..." Obsahuje staršie kanonické vizitácie, z ktorých sa môžeme veľa dozvedieť o našom prvom kostole, o niektorých p. farároch, učiteľoch, o prvej fare, o mlyne pri tunajšej obci a mnoho iných zaujímavých vecí. Preto sa pokúsime uviesť túto knihu Kanonických vizitácií doslovne.
Terajší farský kostol v Hont. Trsťanoch ku cti sv. Bartolomeja dala postaviť Spoločnosť Ježišová r. 1759 - keď bol rektorom kláštora v B. Bystrici R. C. Adam Rajmwald, - šahanským administrátorom R. P. Gabriel Kenray a miesnym farárom dp. Štefan Fridwalský.
Kostol r. 1760 požehnal rektor jezuitského kláštora P. Ignác Roys.
1. P. Reiwaldt Adam, S.J. Narodil sa okolo r. 1696. Praktický cez celý život pôsobil v Štyrskom Hradci /Grac/, okrem trojročného rektorovania v B. Bystrici /29.6.1756 - 29.9.1759/. Zomrel v Štyrskom Hradci 21.1.1769.
2. Kenray Gabriel, S.J. Narodil sa 14.2.1724 v Bratislave. Do noviciátu jezuitov vstúpil ako 15. ročný 20. októbra 1739 v Trenčíne mal pevné zdravie. Okrem latinčiny ovládal maďarčinu, slovenčinu a čiastočne nemčinu. Dvojročné filozofické štúdium si vykonal na košitskej jezuitskej univerzite. Štvor rošné teologické štúdium vo Viedni. Vyučoval na gymnáziu v Lipt. sv. Mikuláši a v Košiciach. Tretiu probáciu si vykonal v B. bystrici r. 1755. Potom 2 roky pôsobil ako misionár v Šahách. Od r. 1758 -1761 je správcom majetkov banskobystrického kolégia v Šahách. Potom ból administrátorom majetkov jágerského kolégia v Štiavniku 8 rokov. Do r. 1773 "zrušenie spoločnosti" pôsobil na trnavskej univerzite ako prokurátor.
3. P. Ignác Roys - narodil sa 28.2.1705 v B. Bystrici. Do Spol. Ježišovej vstúpil 27. októbra 1720 vo Viedny a tam si vykonal noviciát. Filozofiu študoval 3 roky v Trnave - teológiu v Štajerskom Hradci a v Trnave 4 roky. Dobre ovládal slovenčinu a nemčinu. Rektorom banskobystrického kolégia ból od 30. novembra 1759 - 3. novembra 1762. Zrušenie Jezuitského rádu ho zastihlo v B. Bystrici. Ďalšie jeho osudy zatiaľ nepoznáme.
| P.č. | od | do | meno | |||
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1. | 1630 | 1630 | + | Bricciades Tomiáš | ||
| 2. | 1647 | Svätobenedický Daniel | ||||
| 3. | 19.5. | 1667 | 1669 | Evadovský Šebestian | ||
| 4. | 7.5. | 1669 | 1667 | Petrovský Tomáš | ||
| 5. | 7.5. | 1677 | 1689 | Starovič Jakub | ||
| 6. | 16.4. | 1692 | 1693 | + | Sabranovič Ján Juraj | |
| 7. | 29.4. | 1693 | 21.5. | 1700 | Hindy Juraj | |
| 8. | 25.4. | 1700 | 12. | 1708 | + | Černík Mikuláš |
| 9. | 11.2. | 1709 | 8. | 1709 | + | Klempai Ján |
| 10. | 8.9. | 1709 | 25.7. | 1712 | Modrai Ján | |
| 11. | 11.3. | 1713 | 9. | 1722 | + | Dobronai František |
| 12. | 7.9. | 1722 | 7.9. | 1737 | Jesenský O. Štefan | |
| 13. | 26.11. | 1737 | 24.4. | 1745 | Skutecký Pavol | |
| 14. | 5.5. | 1745 | 4.2. | 1763 | + | Fridvalský Štefan |
| 15. | 12.2. | 1763 | 5.8. | 1767 | Palič Karol | |
| 16. | 22.8. | 1767 | 1773 | Antoni Jozef | ||
| 17. | 17.5. | 1773 | 2.4 | 1783 | + | Kocnár Juraj |
| 18. | 19.4. | 1783 | 10.3.. | 1826 | + | Balogh Andrej |
| 19. | 15.3. | 1826 | 22.11. | 1849 | Reska Florian | |
| 20. | 1849 | 1867 | Ponner Ján | |||
| 21. | 15.6. | 1867 | 26.10 | 1913 | + | Némethy Rudolf |
| 22. | 1908 | 1910 | Graničič Michal | |||
| 23. | 1910 | Rehánek František | ||||
| 24. | 1913 | 28.6. | 1923 | Sahulčík Vendelín | ||
| 25. | 1923 | 1963 | + | Petrek Jozef | ||
| 26. | 1964 | 30.6. | 1968 | Jurišič Michal | ||
| 27. | 1.7. | 1968 | 2.10. | 1993 | + | Dzíbela Imrich |
| 28. | 15.6. | 1995 | 30.6. | 2006 | Sloboda Ľubomír | |
| 29. | 1.7. | 2006 | 30.6. | 2009 | Mgr. Držka Vladimír | |
| 30 | 1.7. | 2009 | Mgr. Karcagi Andrej |
Kňazi, ktorí majú pred svojím menom krížik, zomreli v Hontianských Trsťanoch. Tí, ktorí do r. 1759. boli tu pochovaní na starom cintoríne, t.j. okolo terajšieho farského kostola. Ide o kňazov, uvedených pod číslom 1, 6, 8, 9, 11, 14. Ostatní boli pochovaní na terajšom cintoríne: boli to kňazi uvedení pod číslom 17, 18, 21, 25. Záme a udržované sú hroby dp. Némethyho a dp. Petreka. Hroby ostatných asi boli zrovnané zo zemou pri stavbe domu smútku r. 1970.
